Ľudia, ktorí pamätajú dobu socializmu, si možno ešte dokážu vybaviť, že v Československej socialistickej republike bola oveľa vyššia pôrodnosť v porovnaní so súčasnosťou. Typické je to najmä pre obdobie takzvaných „Husákových detí“, ktoré sa narodili v dobe sedemdesiatych rokov, keď bol prezidentom republiky generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák. V tom čase bolo úplne bežné, že do iného stavu prichádzali dievčatá ihneď po ukončení stredoškolského štúdia. V drvivej väčšine prevládal vek mladých mamičiek medzi devätnástimi a dvadsiatimi dvomi rokmi.
Po zamatovej revolúcii sa však pomery v našej krajine zmenili a mnoho žien dalo prednosť pracovnej kariére pred materstvom a veľmi často sa stávalo, že im kariéra zachutila natoľko, že si založenie rodiny nakoniec rozmysleli. Spočiatku sa zdalo, že to bude rozumné, pretože skôr zrelá žena vie, čo chce, a čo od života očakávať, ale značný pokles pôrodnosti a jeho pokračujúci trend spôsobil, že s odstupom času začal klesať na Slovensku (aj v Česku) počet osôb v produktívnom veku, čo má nepriaznivý vplyv na príjmy do štátneho rozpočtu. Inými slovami, na Slovensku aj v Českej republike sa rodí čoraz menej detí a národ pomaly vymiera.
Slovenská vláda sa aj z tohto dôvodu inšpirovala právnou úpravou zákona o poskytovaní nároku na materský príspevok v Českej republike a zaviedla aj zákonnú úpravu v podobnom duchu na Slovensku. Od januára roku 2024 bude účinná novela zákona č. 461/2003, ktorá zaručuje nárok na poskytovanie materského príspevku aj absolventkám stredných a vysokých škôl, ktorým sa do nemocenského poistenia započítava doba štúdia.
Táto novela si kladie za cieľ zvýšiť záujem o počatie detí v čase, krátko po ukončení stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia tak, ako to bývalo už za socializmu. Je to jedna z foriem, ktorá by mala Slovensku (aj Českej republike) zvýšiť alebo aspoň udržať počet práce schopných obyvateľov, ktoré sú chrbticou pre daňový systém oboch štátov.